Homeopatia

Klasická homeopatia

Zakladateľ homeopatie je nemecký lekár a chemik Samuel Hahnemann (1755-1843) Základný kameň homeopatie bol položený jeho objavom zákona podobnosti : Similia similibus curentur = podobné je liečené podobným. Zjednodušene povedané: ten symptóm, ktorý vyvolá homeopatický preparát u zdravého človeka je schopný ten istý symptóm u chorého človeka vyliečiť. Pre lepšie pochopenie praktický prípad: arsenicum album, ktoré spôsobí u zdravého človeka hnačku, nevoľnosť, celkovú slabosť, triašku a potenie, u človeka chorého, trpiaceho týmito symptómami spôsobí práve ústup a vyliečenie týchto symptómov. Preto je arsenicum album veľmi často používané pri hnačkových ochoreniach.

Akútne a chronické ochorenia

Homeopatia striktne rozlišuje medzi akútnymi a chronickými ochoreniami.

Akútne ochorenia majú zvyčajne jasnú príčinu: prechladnutie, úpal, prievan, zranenie. To znamená že je jasný začiatok a jasný koniec ochorenia.

Chronické ochorenie má pomalý priebeh a vývoj. Často sa premieňa a transformuje, čo spôsobí dojem že ide o viaceré ochorenia. Napríklad sa môže začať chronickým ekzémom, ten po čase zmizne, ale namiesto neho sa objaví astma. Z pohľadu klasickej homeopatie sa jedná o jediný chorobný proces, ktorý sa zviditeľňuje viacerými symptómami. V tomto prípade nemá zmysel liečiť jednotlivé príznaky, ale je nutná konštitučná liečba. Pri konštitučnej liečbe sa zhromaždia informácie o všetkých chorobách a symptómoch z minulosti a volí sa jeden homeopatický preparát. Ten stimuluje a spúšťa samoregulačné systémy v organizme, ktoré chorobe znemožnia jej ďalšie trvanie. Homeopatia nebojuje proti chorobe ale sa snaží zharmonizovať človeka ako celok, čím zoberie živnú pôdu disharmóniám a chorobám.

Terapia nesupluje diagnostiku ochorení, ich liečbu a zdravotnú starostlivosť!

Klasická homeopatia a iné homeopatie

Rád by som vysvetlil základné rozdiely medzi klasickou homeopatiou a jej ďalším vývojovým smerom. Homeopatia ako veľmi komplexný a pomerne zložitý systém nikdy nebola masovou záležitosťou, lebo na určenie správneho preparátu vždy bolo a je nutné pomerne veľa času, aspoň čo sa týka chorôb chronických. A z tohto dôvodu nastali pokusy zjednodušenia celého systému tým, že sa začali vyrábať takzvané komplexné preparáty. Tento trend v homeopatii nastal pomerne rýchlo už po vynájdení homeopatie. Zažil a odsúdil ho už sám Hahnemann. O čo tu vlastne ide a prečo je to problémom?

Zoberme si za príklad chronický kašeľ. Keď chcem ako klasický homeopat zvládnuť tento problém, tak ma čaká celkom dlhá anamnéza, kedy sa musím dozvedieť kedy záchvaty kašľa začínajú, ako sa pociťuje, či pichľavo, pálivo, rozpínavo…, čo ho zhoršuje napr. pohyb alebo poloha ležmo, či má človek pri tom pocit že sa mu krúti hlava, či je to spojené s nevoľnosťou… Na rozdiel odomňa „homeopat” pracujúci s komplexnými prípravkami predpíše prípravok s mixtúrou najsilnejších a najčastejšie používaných preparátov na kašeľ bez rešpektovania akejkoľvek individuality problémov a už vôbec nie podľa zákona podobnosti, čo je alfou a omegou homeopatie, s dúfaním že niečo s toho zaberie. Tieto mixtúry rôznych homeopatík obsahujú často homeopatiká, ktoré sa navzájom neznášajú alebo sú proti sebe antidody, to znamená že sa navzájom anulujú. Už som zažil aj kombináciu nízkych a veľmi vysokých potencií v jednom prípravku. A tu to začína byť nebezpečné. Homeopatiká ovplyvňujú náš informačno-energetický systém o to viac a dlhšie, čím majú vyššiu potenciu, od C 200 radovo niekoľko mesiacov.

Homeopatikum, ktoré nebolo určené podľa zákonov homeopatie „na mieru” pôsobí v tele ďalej aj keď nelieči, a vo vysokej potencii môže vyvolať takzvané skúšobné symptómy, ktoré homeopatikum vyvoláva u zdravých jedincov keď sa testuje. To znamená, že ku kašľu ktorý pacient pôvodne mal sa môžu pridružiť bolesti hlavy, bez toho aby si tieto dal niekto do súvisu so zobraným komplexným preparátom. Tomu sa potom hovorí sfušovaný prípad. Pretože keď sa človek po takejto kúre dostane ku klasickému homeopatovi, tento musí najprv celý systém dostať do pôvodného stavu aby sa dopracoval k pôvodným čistým symptómom, podľa ktorých môže s dobrým svedomím hľadať individuálny preparát, ktorý skutočne problémy vyrieši. Ďalším problémom je to, že zmiešaním rôznych homeopatík vzniká homeopatikum nové, ktoré nie je testované, takže prakticky nikto nevie povedať ako a na čo účinkuje. Uvádzané účinky sú čisto špekulatívne.

Terapia nesupluje diagnostiku ochorení, ich liečbu a zdravotnú starostlivosť!

Ako to celé prebieha

Celá liečba začína podrobnou konzultáciou pri ktorej si robím poznámky k celému prípadu. Dĺžka závisí od druhu prípadu. Pri akútnych prípadoch je to do cca 30 min. U chronických aj do 2 hodín, pričom môžu ešte nasledovať spresňujúce telefonáty alebo emaily. Počas liečby musí pacient dbať na zmeny, ktoré homeopatikum spôsobuje. Možné sú zmeny od úrovne psychiky až po úroveň telesnú. Niektoré symptómy miznú iné sa objavujú. Odporúčam tieto zmeny písomne zaznamenať. Je to uľahčenie pre obe strany. Tieto reakcie počas liečby sú dôležité aby som mohol posúdiť priebeh liečby a eventuálne zasiahnuť. Okrem toho tieto rekcie tvoria základ podľa ktorého sa rozhoduje prípadná zmena homeopatika.

Kde pomôže homeopatia?

S klasickou homeopatiou možno podporiť liečbu takmer všetkých ochorení. Jedná sa predovšetkým o chronické ochorenia, ako je reumatizmus, senná nádcha, astma, chronické kožné ochorenia, syndróm dráždivého tráčnika, poruchy psychiky. Aj opakujúce sa ochorenia napr. angíny, ušné infekcie, prechladnutia, migrény a menštruačné bolesti dobre reagujú na homeopatickú liečbu. Ďalej sú to oneskorenia vývoja, poruchy učenia, poruchy spánku a poruchy pozornosti. Pri silne poškodených orgánoch s nezvratným poškodením tkaniva môže pozitívne ovplyvniť priebeh choroby a poskytnúť pacientovi úľavu.

Terapia nesupluje diagnostiku ochorení, ich liečbu a zdravotnú starostlivosť!

Čo sú potencie?

Keď sa opýtam nového klienta ktorý ku mne prišiel a ktorý bol už v homeopatickom ošetrení, často sa mi stáva že vôbec nevie v akých potenciách homeopatické preparáty bral. Pritom je to dôležitý faktor podľa ktorého viem, či dané homeopatikum ešte účinkuje alebo nie. Uvádzam základnú tabuľku pre orientáciu.
Potencia mi hovorí akým pomerom a ako vysoko je homeopatický preparát riedený a dynamizovaný. Základné potencie sú D, C (u nás CH), LM alebo Q.

  • D1 – rozriedenie pôvodnej látky v pomere 1:10 – 10x dynamizované (pretrasene)
  • C1- rozriedenie pôvodnej látky v pomere 1:100 – 100x dynamizované (pretrasene)
  • LM – rozriedenie pôvodnej látky v pomere 1: 50 000 – 100x dynamizované (pretrasene)

Dĺžka účinku potencií: je to približné,  líši sa to od prípadu k prípadu

D6, D12, C6, LM6 – niekoľko hodín až dní.

Od potencie 30 sa líšia D a C minimálne.

  • C30 – 6 týždňov
  • C200 – 8 týždňov
  • C1000 – 12 týždňov
  • C100 000 – 6 mesiacov
  • LM6 – 1 deň
  • LM12 – 2 dní
  • LM18 – 3 dní
  • LM24 – 7 dní

Ja pracujem najčastejšie s LM potenciami, pretože sú najbezpečnejšie kvôli krátkej dĺžke pôsobenia, a majú najhlbší účinok. Dá sa povedať, že čím je potencia vyššia o to hlbšie vie vnikať do jemnejších vrstiev človeka – psychika, psychosomatické problémy. Nižšie potencie majú účinok viac na úrovniach hrubších – telesných.

Avogadrove číslo:  je číslo ktoré nám hovorí od ktorej potencie sa v homeopatiku už nenachádza žiadna molekula pôvodnej riedenej substancie.

  • Od D 24
  • Od C 12
  • Od LM 4
Scroll to Top